A

Nie som ekonom, som lekar. Preto aj to co napisem berte len ako pohlad pololaika, ktory nevidi na 100 % do vsetkeho a netvarim sa, ze sa tomu rozumiem. Pouzivam len sedliacky rozum a z toho co viem som si poskladala mozaiku. Nevravim, ze mam 100 % pravdu a rada sa necham poucit.
Co sa tyka zmien a konstrukcnych rieseni:
1. jedna z veci preco je zdravotnictvo zadlzene je ze zdravotne poistovne neplatia. Krasne a podrobne o tom pisala pani doktorka Romanova- pozri blog na sme v clanku "Vazene zdravotne poistovne, vdaka vam sa stanem liecivou bylinou". To znamena, ze ked poistovna povie ze za operaciu slepeho creva da (neviem presne kolko, pisem obrazne) 500 eur a v tom je okrem samotnej operacie, anestezie aj pobyt v nemocnici (strava, lieky), tak kazdy si zrata, ze to asi nieje realna hodnota. A to nehovorime o pripade, ze sa operacia skomplikuje (a nemusi to byt lekarom, moze to byt chorobnostou pacienta, infekciou a pod). Ale to poistovnu nezaujima. A toto je jedna z ciest ktora vedie ku zadlzovaniu. Teraz sa spytate? Ale ako je mozne, ze sukromne casti ako je laboratorium, magneticka rezonancia, dialyzy su ziskove? Jednoducho, lebo dostanu zaplateny vykon v plnej vyske (t.j. aj s nakladmi ktore na to vynakladaju- personal, pristroje). A ked im poistovna nezaplati, neurobia vysetrenie. Otazka znie preco to iste nepovie nemocnica? Je to aby sme ochranili pacienta? Odpoved neviem.
Akciova spolocnost moze urobit 3 veci, aby to fungovalo. Bud sa dohodne s poistovnou, aby navysila platbu, alebo bude robit kroky aby sa zmestila do tych 500 eur (t.j. moze pouzit lacnejsi material, znizit platy personalu,pusti pacienta nie po 5 dnoch ale po 3 domov, ...) alebo si to pacient zaplati, resp. doplati. Moja otazka znie- preco musi byt nemocnica akciova spolocnost aby pristupila na tieto kroky?
2. Ja priznavam, ze v nemocnici je niekedy organizovany chaos. Robim v tomto systeme dost rokov, aby som presne videla, co vsetko sa da zlepsit. A aj priemerny manazer by to vedel upratat, ak by bola vôľa. Viem, ze teraz si kopec ludi povie, ze nam lekarom to tak vyhovuje, ale uprimne povedane, myslim, ze to vyhovuje najma ludom, ktori riadia nemocnice, ci uz priamo, alebo ako sede eminencie. Je to len  konspiracna teoria, ale... Otazka do plena- myslite si, ze akciova spolocnost to zmeni? Ze zrazu zavladne v nemocniciach poriadok, bude efektivita? Preco to neslo a zrazu to pojde? Ludia v nemocniciach budu ti isti, budu robit rovnako, a hlavne MYSLIET rovnako, myslite, ze neprijemny lekar sa stane prijemny, lenivy lekar pracovity? Riesenie je podla mna aj v rozdielnom ohodnoteni- t.j. lekar, ktory pracuje, publikuje, dovzdelava sa, vyhladavaju ho pacienti, by mal byt inak ohodnoteny. Politika firmy (t.j. vedenia nemocnice) by mala patrat a zamedzit uplatkom. Pytam sa ale, je potrebne zmenu na akciovu spolocnost, aby sa toto dosiahlo?
3. pisala som, ze zmeny ktore potrebuje zdravotnictvo, budu asi "boliet" zdravotnika aj pacienta. Zdravotnika, lebo nie kazdemu sa budu zmeny pacit a vyhovovat mu a pacienta lebo s najvacsou pravdepodobnostou si bude musiet priplatit, ci chce alebo nie. Ci uz to bude priamo alebo cestou pripoistenia. Otazka je? Preco nikto 20 rokov nic so zdravotnictvom nerobil, alebo minimalne? Naozaj sa nedali uz skor robit zmeny a to aj bez zmeny na a.s.? Nie je to tak, ze niekomu to vyhovovalo aby to doslo do takehoto stadia, aby ako kral mohol prist a kupit to? Zas konspiracna teoria... Prepacte :D
Mam toho v hlave vela co by som vam chcela povedat, tak ak vas este daco napadne tak sa spytajte, skusim odpovedat. Uprimne. Viete, restrukturalizacia (akciovky), ktora nas caka, je zahalena velkym ruskom tajomnstva, nikto nikdy nepovedal, ako si to predstavuje a co bude. Preco, ked vravia ze to bude fajn aj pre lekara aj pre pacienta? A ist strajkovat po funuse, t.j. ked zistime, ze tie zmeny su zle, bude bezpredmetne. Moj nazor je, ze zdravotnici aj pacienti su rukojemnikmi zleho systemu. Tak ako sa najdu medzi zdravotnikmi ludia, ktory ten zly system zneuzivaju vo svoj prospech, robia to aj podaktori pacienti. Ale su v mensine- obe skupiny. Preto chcem, aby sa mala vacsina lepsie. 

Prečo som sa rozhodla dať výpoveď...

Predtým ako začnem, chcem  hneď v úvode povedať, že budem hovoriť o mojich skúsenostiach lekára zamestnaného v štátnej nemocnici, nikdy som nerobila na súkromnej alebo neštátnej ambulancii, takže sa k tomu nebudem vyjadrovať, lebo informácie z tejto sféry mám len sprostredkovane z „druhej ruky“.

Keď sa začalo prvý krát hovoriť o štrajku lekárov, tak som si sama v sebe povedala, že sa tej mašinérie nezúčastním. Nebolo to preto, že by som sa bála, ale preto, že som s niektorými bodmi nebola úplne stotožnená a aj preto, lebo od začiatku sa o tomto štrajku hovorí ako o politickej objednávke jednej nemenovanej „červenej strany“. Sú to síce informácie typu konšpiračných  teórii, ale zo skúsenosti viem, že  platí staré- známe,  že bez vetra sa ani lístok nepohne.

Postupne ako sa blížil september, začala som si všímať, že čoraz viac nachádzam v denných periodikách (v tých menej aj viac bulvárnych) články o chybách lekárov, o ich údajných vysokých platoch, o ich úplatkoch a pokleskoch. Priam sa denníky pretekali kto príde s novou pikoškou, ktorá viac a viac zníži morálnu hodnotu lekárov a aj ostatných zdravotníkov. Chvíľku som si myslela, že som paranoidná, ale po rozhovore so svojimi kolegami a potvrdení, že to nie je len môj postreh, som pochopila, že vojna proti „bielej mafii“ ako nás mnohí nazývajú sa začala. Bolo mi z toho smutno. Chyby sa dejú, kto povie, že nie, je klamár. Každý deň sa snažím a vynakladám nemalé úsilie, aby som žiadnu chybu neurobila a modlím sa, že ak ju predsa len  urobím, tak aby nebola fatálna pre môjho pacienta a tým pádom aj pre mňa. Je to každodenný boj a strach. A viem, že takto to vníma aj veľa mojich kolegov. štatistika aj napriek tomu, že sa hovorí o nej ako veľkej klamárke, vás nepusti. Ani najlepšia zdravotná starostlivosť nezabráni komplikáciám (aj tým smrteľným), môže ich počet jedine znížiť.  Ale o tom sa už hovorí menej.

Čo sa nášho platu týka, budem hovoriť za seba. Môj mesačný hrubý prijem je cca 680 eur. Zdôrazňujem hrubý. Áno, v skutočnosti zarábam viac, pretože mesačne odrobím okrem bežného pracovného času t.j. cca 170 hodín, ešte od  72 do  108 hodín mesačne navyše (t.j.6-9 služieb mesačne). Pre zrozumiteľnosť- síce zarobím cca 1200-1500 eur v hrubom, ale odrobím mesačne cca 250 hodín a aj viac (v plate sú už príplatky za noc, sviatok, sobotu, nedeľu). V prípade, že si zlomím ruku alebo otehotniem a nebudem moc slúžiť, automaticky klesnem na základný plat- t.j. 500 eur v čistom. Z daného platu sa odo mňa očakáva, že si budem hradiť svoje ďalšie vzdelávanie (atestácia, kongresy, skolenia, knihy). Viem , že sa hovorí o veľkom farmaceutickom lobby, daroch a výletoch, ale mne aj kolegom sa opakovane stalo, že sme šli reprezentovať našu nemocnicu s prednáškou (čas na jej prípravu išiel z nášho voľného času)a okrem toho, že sme odprednášali, tak sme si aj zaplatili kongresový poplatok, aj náklady na cestu aj ubytovanie. Nikto ani firma ani nemocnica nám to nepreplatili. To že niektorí (ale nie je ich veľa) majú určité výhody z farmaceutických firiem, nemožno stotožňovať so všetkými lekármi. Podobne je to aj s úplatkami. Nemôže niekto napísať, že si priemerne každý lekár privyrobí takýmto spôsobom minimálne 500 eur mesačne. Potom príde napoly so smiechom napoly vážne za mnou kolega, že on chce tých 500 eur čo sa dočítal, že údajne má dostať každý mesiac k platu a nedostal ich a pýta sa či som mu ich náhodou nezobrala ja. Je to smiešne aj smutné zároveň. A hlavne uráža to všetkých tých lekárov (medzi ktorých sa bez hanby radím aj ja), ktorí neberú úplatky, nič okrem ďakujem od pacienta nechcú a reprezentantov z farmaceutických firiem nemôžu ani cítiť.  

Pred nedávnom prebehla v televíznych správach informácia, že už prebiehajú rozhovory  ohľadom možných záujemcov o nemocnice. Spomínala sa najmä finančná skupina Penta. Zaujalo ma, že ma záujem hlavne o malé koncové nemocnice. Ale vravím si, že prečo nie?  Nekúpili by ste aj vy firmu za lacný peniaz, s kompletným vybavením a s edukovaným personálom a v široko-ďalekom okolí nemáte žiadnu konkurenciu? Okrem toho, všetci z nás keď nám resp. našim príbuzným ide o zdravie alebo život,  dáme aj prvé posledné, to znamená nebude vymýšľať a pôjdete do najbližšej nemocnice a nebudete cestovať 200 km za nemocnicou lacnejšou. Nie je nič jednoduchšie ako zobrať túto firmu do parády, trošku tam poupratovať, niektoré výkony spoplatniť, niektoré odoslať do štátnej väčšej nemocnice a čuduj sa svete máme na svete nemocnicu so ziskom.

To už sa začal vo mne kumulovať hnev. Posledným klincom boli vyjadrenia z posledných dní, že lekári sa nemajú čím vyhrážať, lebo kto chcel odísť do zahraničia odišiel a v podstate „doma“ ostali ľudia, ktorí nevedia cudzí jazyk a sú tu viazaní rodinou, bytmi a hypotékami. Tak to sme teda dopadli. Áno, pravda je taká, že keby som chcela odísť do zahraničia, už by som tam bola. Áno, ostávam tu, lebo tu  mám rodičov, ktorí sú už vo veku, že už potrebujú viac či menej pomôcť a súrodencov s rodinami. Ale to je asi tak všetko.  Vyjadrenia, že nevieme jazyk sú smiešne- možno tí starší majú rezervy, ale mladí, už výraznejšie problémy nemajú (sama  sa dohovorím plynule po nemecky aj anglicky a minimálne polovica kolegov je na tom podobne). Ďalšia vec je, že kto sa vedel 6 rokov učiť na zadku všetky latinské názvy, farmakológiu a patofyziologické mechanizmy, nebude mať pri troche silnej vôle problém si sadnúť znova na zadok a doučiť sa pár cudzích slovíčok. Veď nikto nepovedal, že musíte byť  profesionálny tlmočník, aby ste si našli miesto v zahraničí. Ďalšia vec, znalosť cudzej reči (minimálne tej pasívnej) sa od nás priam vyžaduje, keďže väčšina nových  lekárskych  materiálov na internete je len v anglickej podobe. To že agentúry sprostredkujúce zamestnanie do zahraničia zatiaľ nemajú zvýšený počet záujemcov neznamená, že lekári nemajú žiadnu alternatívu. Každý  z kolegov, ktorý dal výpoveď, má záložný plán B možno aj C. Dali sme výpoveď, čo je vážna vec, mnohí z nás sú živitelia rodín, bolo by hlúpe a nezodpovedné isť do toho, že veď nič sa nemôže stať. Každý kto podpísal, si je podľa mňa vedomý tohto rizika a je na neho viac či menej  pripravený. To že mnohí lekári doteraz nemali dôvod alebo nechceli odísť, neznamená, že neodídu.  Samozrejme, že neodíde teraz všetkých 2000 lekárov do zahraničia. Myslieť si to, by bolo naivné.  Časť môže odísť aj do dôchodku (lebo už teraz „nadsluhujú“), do ambulancii, do súkromných kliník  alebo do iných pracovných sfér. Každý druhý lekár má popri zamestnaní v nemocnici aj druhé zamestnanie (ambulancie, záchranky, vlastná firmy), pretože mnohokrát ak ste živiteľ rodiny len z toho nemocničného platu nevyžijete.   

Aby som to zhrnula. Výpoveď dávam, pretože  si myslím, že naše zdravotníctvo potrebuje výrazné zmeny, reštrukturalizáciu a poriadok, aby sa dosiahla efektívna a na vysokej úrovni postavená zdravotná starostlivosť- a to aj za cenu, že to bude prechodne „bolieť“ pacienta alebo zdravotníka . Bohužiaľ nie som presvedčená, že tie zmeny, ktoré sa chystajú pri transformácii nemocníc na akciové spoločnosti prinesú tento požadovaný efekt.

Výpoveď zároveň dávam, pretože dúfam a  verím, že adekvátnym finančným  ohodnotením lekára sa zabezpečí okrem iného aj dostatočná výchova mladej generácie lekárov, ktorí nebudú  vo veľkom dochádzať do zahraničia a tým zvýšime kvalitu našej zdravotnej starostlivosti a zároveň sa zníži sila argumentu lekárov, ktorí žiadajú od pacienta „všimné“ s odôvodnením neadekvátneho finančného ohodnotenia a naši pacienti nebudú nosiť „všimné“, pretože budú vedieť, že lekári sú platení adekvátne zo štátneho rozpočtu- t.j. z ich vlastných daní.

 P.S. Píšem za seba a za kolegov, ktorí pracujú v rovnakých podmienkach ako ja. Je možné, že v inej nemocnici je to inak. Ako som počula od kamarátov (spolužiakov) niekde je to aj horšie (nižšie platy, žiadne poslužbové voľno). Vzhľadom na  obdobie, ktoré nadchádza, keď sa proti nám lekárom rozpúta peklo a nevraživosť a možno aj tí poslední sympatizanti sa nám otočia chrbtom, verím, že sa nám podarí zotrvať  na ceste, na ktorú sme sa vydali. A možno práve stredná cesta, t.j.konsenzus medzi dvoma extrémami (odbory, ministerstvo zdravotníctva) bude tá najlepšia pre pacienta.